Víno je v Jure doma odpradávna. Vinohradníctvo živilo mesto, zaplatilo mu slobodu a dodnes formuje krajinu okolo neho.
Od roku 1270
Prvá písomná zmienka o svätojurských vinohradoch je z roku 1270, no vinič sa tu možno pestoval už za čias Rimanov na Dunaji. Obyvatelia sa vinohradníctvom živili pravdepodobne už pred prvou zmienkou o meste z roku 1209. Na vinice dohliadal viničný majster – jeden z prvých úradov mestskej samosprávy.
Rúny a terasy
Svätojurské vinice ležia na kamenistých svahoch Malých Karpát. Vinohradníci pri príprave pôdy vyberali kamene a ukladali ich do stienok a hromád – rún. Tie fungujú ako akumulátory tepla a na strmých svahoch pod lesom vytvárajú terasy. Odtiaľ pochádza aj názov podujatia Jurskýma rúnama.
Čo písal Matej Bel
Polyhistor Matej Bel považoval polohu Jura za výnimočnú – podobné podmienky podľa neho mala azda len Tokajská oblasť. Južné a západné svahy, piesočnaté pôdy a jelšový les Šúr, ktorý v lete chladí, robia z jurských honov ideálne miesto pre vinič. Medzi najlepšie hony radil Bujačky, Koliebky a Trezingáre, z ktorých najradšej pili víno aj Pálffyovci.
Víno, ktoré kúpilo slobodu
Bohatstvo z vína umožnilo mešťanom v roku 1602 vykúpiť sa zo zálohu a neskôr získať štatút slobodného kráľovského mesta. Kráľ za to žiadal každoročne 400 okovov – zhruba 22 000 litrov – dobrého vína. Túto povinnosť mestu odpustila až Mária Terézia v roku 1741.
Fyloxéra a obnova
V roku 1890 sa v Jure objavila fyloxéra, ktorá zničila väčšinu starých viníc. Obnovu priniesol až vinič štepený na odolné americké podpníky. Dnes v meste pôsobia desiatky vinárov – od rodinných pivníc po známe vinárstva.
Všetci jurskí vinári Vínne podujatia
Spracované podľa svatyjur.sk – Vinárstvo (podľa Mateja Bela: O svätojurskom víne), svatyjur.sk – Pamiatky a svatyjur.sk – História. Vlastné spracovanie redakcie svaty-jur.sk.